Pamätám si, keď sme chodili na pizzu každý utorok podvečer.
..keď sme chodili každý víkend do Jablonca.
..keď sme si každý deň po škole šli niekam sadnúť.
..keď sme chodili každý deň v lete von.
..keď sme chodili na minikvas.
..keď sme chodili von aj keď pršalo aj keď mrzlo.
..keď som trávila hodiny na tumblr.
..keď sme chodili na skaut.
..keď som sa chodila vykecať do pezinka.
..keď si ráno prišiel keď sme mali prvú hodinu voľnú a šiel si so mnou do školy.
..keď si mi dal pusu a ja som bola hrdá, že akurát ja mám teba a každý to videl.
..keď sme polemizovali nad mačacími ušami.
..keď sme si chodili sadnúť na školák.
..keď sme chodili do billy.
..keď sme si chodili sadnúť na plošinu.
..keď sme chodili k sebe spávať.
..keď stačilo zavolať a hneď tu bol niekto koho som mohla objať a vyplakať sa.
..keď si mi hral Yanna na klavíry do mobilu.
..keď som len počula ako prichádzaš.
..keď sme sa rozprávali a mali o čom.
..keď som sa nebála zavolať.
..keď mi bolo všetko jedno.
Ďakujem jednej osobe za to, koľko si toho so mnou preskákala. Ako sa hovorí "v dobrom aj zlom, v zdraví aj v chorobe, v šťastí i nešťastí, v bohatstve aj v chudobe". Neviem ako sa ti odvďačiť. Snažím sa ako to ide, ale nič neviem vymyslieť. Mohla by som ti dať všetko, zniesť modré z neba, doniesť mimozemšťana, starať sa o teba do smrti a aj potom a aj tak by to nebolo toľko, koľko toto všetko znamená pre mňa.
Každý občas zaspomína. Krásne spomienky, nostalgické myšlienky, všetko je to krásne, ale je veľa nových, skvelých vecí na obzore, ktoré sú tu už ochvíľu a treba si ich užiť. Ale najviac si treba užiť to, čo sa deje práve teraz a u mňa to bude spánok.
No comments:
Post a Comment