tento víkend, konkrétne v sobotu, som si uvedomila ako veľmi mi chýba jedna osoba.. asi som si to dlho nechcela pripustiť alebo mi to moja hrdosť nechcela pripustiť, ale už si ani nepamätám prečo to tak bolo tak na čo to ďalej riešiť? proste mi chýba.. chýba mi tá skvelá osobá, tá perfektná kamarátka, dievča, s ktorým som si tak dobre rozumela.. ale kto vie či to ešte niekedy bude také, alebo či ešte niekedy budem mať niekoho takého.. viete, láska nie je všetko. pokiaľ milujete človeka a on miluje vás dokážete byť neuveriteľne šťastný. ale priatelia vám budú chýbať. aspoň jeden, dvaja.
chýbajú mi tie časy keď som mala s kým chodiť von, keď som mala priateľov a kamarátov. keď som mala niekoho okrem m komu som sa mohla ozvať hneď ako mi bolo zle. komu som sa mohla vyplakať. je pravda, že on je to najlepšie čo ma kedy stretlo, ale človek nemôže mať len jedného človeka a hlavne ten jeden človek nemôže byť jediným pre toho druhého lebo to nezvláda. a hlavne ak to má byť niekto ako ja- človek s miliónom pocitov za sekundu a dvoma miliardami myšlienok za minútu. to proste nevstrebeš.
no minulý týždeň som bola na splave na vltave a v piatok na disco v budmericiach tak by sa trošku patrilo o tom popísať. na splav som sa netešila a neočakávala som od neho veľa ale aj tak moje očakávania sklamal lebo bol podľa mňa oveľa horší ako všetky školské akcie predtým. týmto si len pripomínam, že už chcem zmaturovať a odísť, ďakujem. pri splavovaní samé nervy lebo sme narážali na každý posratý kameň, vždy sme boli posledné a to aj keď sme makali jak blázni, ale tak veľa sme sa nasmiali, hlavne keď dievčence padali do vody, alebo keď sme si pár metrov pred spádom pod ktorým boli kamene uvedomili že tam je jez a musíme zahnúť prudko doľava aby sme prežili. komentáre niektorej časti posádky boli tiež na nezaplatenie.. ako ja to jebem, vymrdané kamene a podobne. najkrajší bol náš príchod kedy sme nejako prežili jez, zaparkovali a nikde nikto a my sme sa báli, že nám všetci odišli, potom sme zistili, že to neni ono a kika už po miliónty krát padla do vltavy, my sme sa niekoľko krát s celým raftom otočili, posadali sme si akože sme všetky krásne pádlovali a všetci chytali nervy ako nás profáci zabijú a ja som sa len smiala. no čo budeme? chatky boli také miniatúrne, že sa tam nedalo hýbať, mňa niekoľko krát chytil klaustrofobický záchvat a v okolitých chatkách si to rozdávali s mariňákmi. no ok, nie doslova, ale nebolo k tomu ďaleko. ako predstavte si strednú vojenskú školu. čo sme ešte zabudnutí v komunizme? ako by sa mohol 15 ročný človek rozhodnúť, že chce byť vojakom? noo to je jedno. mojím najlepším a najšikovnejším slniečkom ako vždy bol aj na splave m. bez neho by som asi neprežila. a v piatok som bola v budmericiach. maturanti oslavovali maturity, každý po svojom a my s nimi. disco jedna z najhorších, aspoň viem, že tak skoro nikam nepôjdem.
zvažujem predaj lístku na pohodu.
uvažujem nad farbou na moju hlavu. which one?
čím ďalej tým viac si uvedomujem, že moja školská dochádzka je úplne zbytočná. viem vám dať veľa racionálnych dôvodov, len sa mi to tu už nechce vypisovať. naah.
a veľmi sa teším do bruselu, len sa bojím, že ma preto bude m's mama neznášať, a že nám to nevyjde s peniazmi, a že sa to celé poserie a tak.. modlite sa za nás.. a ak máte skvelý nápad na niečo zaujímavé v brusely, dajte vedieť.
heej a supersky sa mi lúbili nové auparkové vymoženosti- bilboardy s molitanovým kruhom na trieskanie hlavy, ktoré som s radosťou využila aj so slečnou k.
Túto pieseň nemám rada, nebaví ma a tak, ale text má dobrý a ako povedala slečna k, tá pieseň je taká silná preto, lebo každý to zažil. s niekým iným, nejako inak, ale zažil.
ako si nažívate? dúfam, že dobre.
