tento víkend bol jeden z najkrajších aké som doteraz zažila. bol plný šťastia, radosti, dobrých ľudí, priateľov, smiechu a skvelých zážitkov. začalo to piatkom kedy z našej dámskej jazdy ostali traja mušketieri- oslávenec bobor a abstinentka lola. (nepríjemné veci vytesňujem) popíjali sme ríbezláčik v parku, boli na zmrzline a potom znovu v parku, kde sa lúčili maturanti pred akademickým a na pišťanie a prosenie nakoniec zahrali bronke k narodeninám tak bola šťastná a nám bolo ftipnô. potom som sa poprechádzala s m a išla domov. do noci som si písala s pár ľuďmi, poviem vám, takéto nočne chaty mi chýbali. jediný s kým som ich mávala a mala rada bol m, ale túto noc to bolo inak (: nadránom som išla spinkať, tešila som sa na krásny deň a modlila sa aby všetko vyšlo ako malo. a ono to vyšlo. tak pekne po poriadku.
vstala som celkom skoro tak som ešte pre istotu zaspala a potom som vstala znova. osprchovala sa a išla s na nákup s miškom a marekom. prišli sme domov a pustili si hokej, samozrejme, asi sekundu predtým sme dali prvý gól. začali sme piecť a potom chystať darček, ktorý síce nevypálil ako sme si predstavovali, ale nebol najhorší. dve fľaše vína sme zbavili etikety a vyrobili vlastnú priamo pre oslávenca. že to trvalo. až sme zmeškali bus. ale ďalší sme s prehľadom stihli a tak sme sa v zime a dáždiku odviezli do pezinku a začali hľadať inkriminované miesto. zastali sme pred dvoma domami a volali o pomoc. a boli sme dobre. po príchode sme objavili minimálne 5 opitých ľudí, ktorý asi na oslávenca čakať nechceli a tak sa bavili. keď prišli už takmer všetci a oslávenec sa stále neblížil, napísala mu rainy sms, že čo teda s opekačkou, ktorá bola krycím manévrom. nasledujúci telefonát nás doslova zabil. už sa blížili do pezinka a ona to stále ani len netušila. niekto stihol spadnúť do hnoja, niekto skončil hlavou v latríne, ale to nevadí. príchod oslávenca sme horlivo očakávali a keď miško zaklopkal vystrčili sme sa z dverí ako kukučky. a bronka, najväčšie trdlo aké poznám, sa rozplakala. a keď som ju vytiahla z auta a s každým sa plačúc objímala, mala pre nás len dve vety: "ja vás dorazím" a "vy ste mi klamali". no klamali, čo sme mali robiť, ale o to to bolo lepšie. samozrejme si s radosťou na posilneni dala deci vodky a keď sa ukludnila, mohlo sa začať gratulovať. a to plakala znova. darčekov dostala kopu, najviac vína a čokolád- pre ňu ideálne darčeky. mali sme výborné jedlo, výbornú tortu, výbornú hudbu, výborných ľudí, výborný večer. najviac so všetkého ma bavilo nalievať každému, kto nemal plný pohár. až tak, že si vypili aj ľudia, ktorí nepijú. po prípitku a zábave som sa šla prejsť s rainuškou a som veľmi rada, že ma vytiahla. som rada, že ju poznám a snáď aj ešte lepšie spoznám. porozprávali sme sa o všeličom a aj o ničom. snažili sme sa stratiť a keď sme mysleli, že sme sa naozaj stratili, boli sme doma. zistili sme, že sa takmer všetci vytratili, bola tam len jedna žirafa, jeden superman, jeden dávid, jeden párik a dvaja kuchtíci. no a bro s miškom sa boli prejsť. napapali sme sa a aj oni dorazili a potom sme sa zavreli donútra, rozprávali sa a robili si srandu so všelikoho. už nám bolo unaveno tak sme si s marekom a renátkou išli ľahnúť ale nedali sme svojimi hlúpimi rečami o hlúpostiach spať miškovi tak on išiel preč. a my sme postupne zaspali. aj keď ja nad roklinou z ktorej na mňa fučali spodné výri a dočahovali ma matine zvratky, ale spali sme. ja samozrejme najdlhšie.
ráno sa doupratovalo a pomali všetci odchádzali. ja som šla až na koniec s bronkou, miškom a hagerom. previezli sme sa po všetkých kútoch pezinka a na štefanovú, kde bronkina mamina pri počte darčekov skoro odpadla. dali sme si tortičku a išli domov. a doma som niekoľko hodín robila hw s angliny, lebo mi nefungoval mozog. ale hw je hotová, tak som rada (: a prepáčte za taký dlhý post ale ja vás všetkých mám rada! :D
No comments:
Post a Comment